22.2.2020
Sme súčasťou iniciatívy, ktorá realizuje aktivity pre vzniku reprezentatívneho kultúrneho a kongresového stánku v našej krajine. Spolupracujeme s ľuďmi, ktorí sa spolu s nami usilujú uviesť do reality niečo, o čom sa tu roky len rozpráva. Aby sa už prešlo od slov k činom, rozhodli sme sa prevziať iniciatívu a vytvárať efektívny, dôsledný tlak na to, aby sa zámer postaviť na Slovensku kultúrne a kongresové centrum mohol premietnuť do reality.
Z rôznych strán dostávame otázky, prečo sme do toho išli pre voľbami. Odhliadnuc od toho, že z časového hľadiska to prirodzene vyplynulo z postupnosti našich aktivít od roku 2017 - keď sme si predstavili možné scenáre situácie po voľbách, usúdili sme, že akési kultúrne a kongresové centrum bude po voľbách takpovediac terciálnou otázkou pre novovzniknutú vládu, ktorá sa bude sústreďovať na rozdelenie si moci. Politické strany si budú primárne hľadať cesty k naplneniu predvolebných sľubov, ktoré dali voličom – v nich vznik Národného kultúrneho a kongresového centra nefiguruje. Nepostrehli sme, že by sa nejaký politický subjekt aktívne hlásil k tomu, že sa zasadí o vznik takéhoto centra. Navyše, kým vznikne stabilná situácia v povolebnom politickom kolbišti, opäť uplynie veľa času a dlho sa nič vo veci centra neudeje.
Sme presvedčení, že vláda má normálne štandardne fungovať a spravovať krajinu bez ohľadu na volebné cykly – bez ohľadu na to, kto tvorí aktuálnu vládnu garnitúru. Bolo by dobré oslobodiť túto tému od politického boja. Je to možno naivné takto hovoriť v predvolebnom období, napriek tomu to vnímame ako správne. Toto nie je politická téma, ktorá sa vzťahuje na nejaký konkrétny politický subjekt - je to výsostne spoločenská téma a dnes už výsostne civilizačne akútna. Hlavne je to téma, ktorou sa budú musieť vážne riešiť viaceré vládne garnitúry. Vláda, ktorá vzíde z aktuálnych volieb sa bude musieť postaviť k tejto problematike vo verejnom záujme a riešiť ďalšie kroky pri jej realizácii do praxe. Nič nie je zabetónované, nová vláda bude mať všetky potrebné rozhodovacie a kontrolné mechanizmy. V tejto súvislosti sú mnohé komentáre kopaním do otvorených dverí. Od októbra 2019 sme dôsledne a do všetkých relevantných detailov komunikovali s médiami o tom, že po rokoch čakania na to, kedy štát, alebo developeri začnú konať, sme sa rozhodli aktívne a transparentne prispieť k tomu, aby vzniklo na Slovensku už tak potrebné kultúrne a kongresové centrum.
Negatívne komentáre k našim aktivitám prišli až vtedy, keď sa ukázalo, že sa môže prísľub podpory štátu stať realitou. Namiesto toho, aby sme si na spoločenskej úrovni uvedomili, že sa podarilo spustiť proces realizácie kultúrneho a kongresového stánku, spustili sa reakcie, ktoré ignorujú doterajšie informovanie o cieľoch a postupe našej iniciatívy a podsúvajú nám nekalé úmysly akejsi absurdnej dohody s vládnou garnitúrou. Alebo sú očierňujúce reakcie snahou o diskreditáciu nášho úsilia, aby vláda, ktorá by mohla byť po voľbách zložená z demokratickej opozície mala zámienku zastaviť tento projekt s tým, že už bolo naň uvrhnuté podozrenie „z porušovania základných pravidiel, z rezignácie na hodnoty, či pokútneho vybavovania si výhod.“?
Iba slabomyseľní a leniví predstavitelia štátu by po 30tich rokoch nečinnosti nevyužili príležitosť podporiť energiu, ktorá sa aktívne hlási k participácii na riešení. Zvlášť keď je jasné, že v prípade, že bude centrum náležite fungovať, prinesie vo všetkých ukazovateľoch plusy pre spoločnosť. Odborná štúdia potvrdzuje, že štát, a teda naša spoločnosť na tomto modeli fungovania budú ziskoví – odborná argumentácia však pripomína, že ide o ziskovosť cez aktivity centra. Na základe ich pôsobenia sa spustí fungovanie celého enviromentu služieb a aktivít, ktoré kultúrne a kongresové centrá vo svete vytvárajú a rozvíjajú. Fungovanie samotných centier vo svete ziskové nie je – preto nie je developerský biznis motivovaný k výstavbe takýchto centier. Vo svete je preto štandardom, že vznik takýchto centier podporuje štát v súčinnosti s verejným sektorom. Naša iniciatíva nie je ničím iným, než snahou zabezpečiť kompatibilnosť Slovenska s rozvinutými krajinami v tejto oblasti. Preto sme na základe záverov štúdie Ernst &Young požiadali vládu o štátnu pomoc pri vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra.
Právne expertízy poukazujú na skutočnosť, že dodržiavanie týchto prísne stanovených podmienok je zo strany európskeho a národného práva garantované predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie a sankcionované povinnosťou prijatú štátnu pomoc vrátiť. Bez podstúpenia a dodržiavania mimoriadne komplikovaných vnútroštátnych procesov a postupov v rámci rozhodovania európskych orgánov, nebude štátna pomoc poskytnutá. Rámce štátnej pomoci fungujú na báze zákonne zadefinovaných pravidiel, podmienok a postupov. Obviňovanie z porušovanie základných pravidiel je ukážkou neznalosti týchto procesov, do ktorých vstupuje štát a s ktorým sa budú transparentne nastavovať všetky procesy výberu tak, aby zodpovedali vyššie uvedeným štandardom. Je to štát, ktorý si primárne tieto procesy určuje a kontroluje ich priebeh.
Účelovosť dnešných predvolebných dní vykypela natoľko, že červené svetlo prekročených hraníc únosnosti nezasvietilo ani pri dehonestujúcich prirovnaniach s extrémistami. A pritom je tu v prípade nejasností vždy možnosť komunikovať o veciach priamo, aby sa veci vysvetlili, omyly pomenovali. Ale to by sa výrazne znížila možnosť očierniť našu iniciatívu a priradiť jej verejne stigmu o pokútne získavaných výhodách.
Na jednej strane vnímame snahu priniesť do správy vecí verejných novú, slušnejšiu politickú kultúru, na strane druhej sa vo verejnej komunikácii vyvoláva podozrievanie, postavené na ignorantských zovšeobecňovaniach. Prostredníctvom hodnotiacich súdov, ignorujúc realitu a zverejnené informácie sú vyvolávané podozrenia. Deje sa tak cez nepodložené tvrdenia, či cez aktívne modelovanie zlých dojmov, ktoré by mali čitatelia takýchto reakcií o našich aktivitách nadobudnúť.
Keď sa tu prestaneme „pokútne“ podozrievať kvôli nedostatočnému poznaniu reálnej situácie alebo z jej účelovej interpretácie, potom sa môžeme tešiť na proces, v ktorom budeme mať možnosť v spoločnej konštruktívnej diskusii s predstaviteľmi odbornej verejnosti kreovať vznik kultúrneho a kongresového stánku tak ako na tom vo verejnom záujme pracujeme spoločne s kolegami a ich právnymi expertami. Ide nám o to, aby proces vzniku kultúrneho a kongresového prebiehal vo verejnom záujme otvorene a transparentne tak ako tomu bolo doteraz. Chápeme, že v našej spoločnosti prevláda v dôsledkom množstiev prešľapom doterajších vládnych garnitúr strach z korupčného správania. Nik z nás sa však na nich nepodieľal a nemôže tak za to, že v krajine vládne deštruktívna atmosféra podozrievania, ktoré sa premieta aj tam, kde nie je na to preukázateľný dôvod. Vítame vecné a konštruktívne pripomienky k téme ako čo najlepšie v rámci legislatívnych procesov nastaviť aktivity ohľadne vzniku kultúrneho a kongresového centra, ale neploďme škandály z neznalosti, predsudkov, či účelového podsúvania nekalých zámerov.
Veríme, že ako spoločnosť máme na viac.
Martina Valihora, Peter Lipa, Anton Popovič
Bratislava, ako asi jediné hlavné mesto vo vyspelom svete, nemá praktický, moderný, multifunkčný priestor na kultúrne a spoločenské udalosti. V našej krajine sa za posledných 30 rokov v tejto oblasti nič nezmenilo, nepohlo v pred práve naopak postupne zanikajú aj tie posledné inštitúcie ,ktoré poskytovali spoločenskú platformu na realizáciu rôznych podujatí od kultúry, vzdelávania, kongresov a rôznych iných spoločenských aktivít. Chýba tu skutočne adekvátny a vyhovujúci priestor na koncert, kongres, event, festival, oslavu, štátnu, komunálnu či inú spoločenskú udalosť a vzdelávacie aktivity. Chýba tu veľkokapacitný kultúrno spoločenský priestor, ktorý by zodpovedal európskym štandardom a požiadavkám verejnosti.
Požiadavky na veľký multifunkčný priestor sú neustále zo strany organizátorov. promoterov, kongresov, štátnych, odborných i komunálnych inštitúcii, eventových agentúr, veľkých spoločností i firiem, ako aj umeleckých telies, súborov či orchestrov. Tieto požiadavky sa dnes stali nutnou potrebou pre dôstojný, plnohodnotný spoločensky život v Bratislave a v našej krajine.
Podobné problémy sa vyskytujú dnes už na dennej báze pri organizovaní dnes už akýchkoľvek kultúrno-spoločenských udalosti či kongresov a traumatizujú tým organizátorov a hlavne našu spoločnosť, ktorá čím ďalej tým s väčšou frustráciou volá po dôstojných a adekvátnych podmienkach.
Situáciu v posledných rokoch razantne zhoršilo ukončenie fungovania významných scén a zhoršovanie podmienok v existujúcich.
Keďže vhodné objekty neexistujú, využívajú sa aj priestory ktoré nie sú pôvodne určené na tento účel, vyžadujú veľké náklady na prispôsobenie a produkciu podujatí, prinášajú mnoho komplikácií a problémov a výsledok je aj tak neuspokojivý.
Priestory určené na šport alebo výstavy nie sú vybavené na kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré v nich pôsobia často až dehonestujúco.
Rovnako aj existujúce divadlá majú len svoje osobité určenie a vybavenie.
Inšpirovaní stovkami divadiel a priestorov, ktoré sme navštívili vo svete, je našim zámerom iniciovať vybudovanie multifunkčného priestoru – moderný, praktický, variabilný objekt s udržateľnou prevádzkou a celoslovenským i medzinárodným potenciálom.
Spoločenská hodnota takéhoto priestoru by výrazne prospela hlavnému mestu i celej krajine z kultúrneho, spoločenského ale i ekonomického pohľadu.
Dostala by Slovensko do medzinárodného kontextu kultúrnych a iných hodnôt našej krajiny a spájala by domácu scénu so svetom.
Martin Valihora
Ambasádor iniciatívy
Národné kultúrne a spoločenské centrum
Členovia iniciatívy: Peter Lipa – hudobník, Bratislavské jazzové dni, Anton Popovič – hudobník
- kapacita 1.166 sedenie, 2.000 foyer.
Výborne dimenzovaný priestor so svetovými parametrami v dobe svojho vzniku 1981. Od roku 1993 vo vlastníctve JMF, neboli investované takmer žiadne prostriedky do údržby a modernizácie a tak je celý priestor už dávnejšie morálne i technicky za hranicou životnosti.
Nový majiteľ kúpil celé územie v roku 2017 (cca. 36.000 m2 vrátane výškovej budovy, bývalého RND a parkoviska) uprostred ktorého takmer štvrtinu (8.000 m2) zaberá budova Istropolisu. Z pohľadu developera bude nemožné koncepčne a efektívne vyriešiť celý priestor bez odstránenia budovy Istropolisu.
Hala C
– kapacita 3.600 sedenie / 5.500 státie + sedenie.
Veľká, neúčelná hala s rovnými terasami, do ktorých môže byť umiestnené stupňovité sedenie. Obrovské náklady na vykurovanie, stavbu pódií, svetiel, zvuku a inej techniky. Zle fungujúce šatne a služby pre návštevníkov.
Haly A, B, D ...
– typické rovné výstavné haly s nedostatočnou výškou a obslužnosťou pre väčšie produkcie. Okrem výstav sa prenajímajú aj na výrobu TV show.
– kapacita 3.700 sedenie (s dostavovanou tribúnou) / 4.500 státie + sedenie.
Športová hala s tribúnami a plastovými stoličkami na sedenie pre divákov. Nevyhovujúca akustika. Všetko treba priviezť a postaviť.
Na (pôvodne) otváraciu strechu nie je možne vešať techniku ani dekorácie. Veľmi obmedzené možnosti parkovania pre návštevníkov (max. 100 parkovacích miest v podzemnej garáži).
Hala je v bezprostrednej blízkosti obytnej zóny, čo spôsobuje konflikty s obyvateľmi pri usporiadaní koncertov a eventov.
– kapacita 3.000 sedenie / 4.000 státie + sedenie.
Stará športová hala bez možnosti vešania techniky a dekorácií a bez potrebného zázemia.
– kapacita 7.720 miest na sedenie.
Štadión v majetku Mesta Bratislavy je určený na hokejové zápasy Slovana Bratislava a reprezentácie Slovenska. Za pomerne vysoký nájom (32.000 eur) je využívaný aj na koncerty a akcie. Zložitý prístup kamiónov, vykladania/nakladania a inštalácie techniky, problémová akustika, veľmi obmedzené parkovanie pre návštevníkov.
- zaujímavo riešený industriálny priestor v areáli Slovnaftu. Príliš pozdĺžna a nízka budova má obmedzené využitie. Vzhľadom na polohu bývajú pri väčších akciách problémy s dopravou a parkovaním.
– má cennú polohu v historickom centre. Jej dávnejšia, čiastočná rekonštrukcia nevyriešila technické a akustické problémy. V zime je tu príliš zima a v lete teplo. Obyvatelia okolitých domov dosiahli sťažnosťami zákaz koncertov s vyššou hlučnosťou.
- vzhľadom ku kapacite sú náklady na prenájom a služby veľmi vysoké. V novej budove je problémová akustika.
Sála opery – kapacita 861 sedenie
Sála činohry – kapacita 649 sedenie
Historická budova - kapacita 550 sedenie – na hranici životnosti, čaká na rekonštrukciu.
- kapacita 680 sedenie.
Akustická, historická sála na koncerty klasickej hudby.
- kapacita 550 sedenie
Veľké koncertné štúdio s dobrou akustikou.
Nová scéna – divadlo s kapacitou 581 sedenie
Divadlo Aréna - kapacita 387 sedenie
Mestské divadlo DPOH - kapacita 440 sedenie
Divadlo Tower Stage - kapacita 380 sedenie
Priestranné foyer so vstupom do hlavnej sály, na balkón a do všetkých verejných priestorov.
Hlavná sála s balkónom a s možnosťou delenia na menšie sály, s celkovou kapacitou sedenia cca. 3.000 miest.
Prízemie riešené novými revolučnými technológiami, ktoré umožňujú zasunutie stupňovitého sedenia so sedadlami do variantu rovnej, prázdnej, čím vznikne kapacita (státie + sedenie) 5 – 6.000 divákov.
Táto verzia umožňuje tiež rôzne usporiadania pre športové podujatia, banket, kabaret, slávnostnú večeru, ples, konferenciu, kongres, výstavu ...
Samostatná časť konferenčných priestorov s možnosťami delenia na rôzne varianty a kapacity (20 – 400 os).
Súčasťou objektu by mala byť tiež menšia samostatná sála využiteľná na komornejšie produkcie, koncerty a hudobný klub.
Brano Jobus - hudobník,festival Vrbovske Vetry
Peter Lipa - hudobník
Martin Valihora - hudobnik
Anton Popovic - hudobník
Juraj Benetin - hudobník,architekt
Lasky - hudobník
Milan Lasica - herec
Marek Minarik - hudobnik
Dorota Nvotova - hudobníčka,herečka
Vysnovsky Martin - hudobnik
David Hodek - hudobnik
Matej Drlicka - festival Viva Musica
Mária Cirova - hudobníčka
Maros Kachut - hudobnik,producent
Michal Bugala - hudobnik
Štefan Bugala - hudobnik
Eugen Vizvary - hudobnik
Kristína Mihalova - speváčka
Natalia Germani - herečka
Saska Pastorkova - festival Zvuk for Stiavnica
Pavol Danisovic - Studio L+S
Radovan Tariska - hudobnik
Zuzana Mojzisova - speváčka ,redaktorka
Matúš Jakabcic - hudobnik
Juraj Burian - hudobnik
Jaro Slávik - promoter,producent
Jana Gavacova - speváčka
Roman Kostka - produkcia Fragile
Ján Berky - hudobnik
Viktor Freso - výtvarník
Juraj Griglak - hudobnik
Adamec Lukas - hudobnik
Igor Kmeto - hudobnik
Ladislav Reti - hudobnik,herec
Majk Spirit - hudobnik
Štefan Bartus - hudobnik
Katarina Ovsenikova - manager
Ondrej Krajnak - hudobnik
Martin Leginus - hudobnik,dirigent
Janka Kubandova - festival Viva Musica
Ctibor Bachraty - fotograf
Ivan Veres - hudobnik
Juraj Soko Tabacek - herec
Jarolím Emanuel Ružička - hudobnik
Silvia Ruppeldtova - novinárka
Robert Rist - hudobnik
Svetlana Rymarenko - speváčka
Samuel Hosek - hudobnik
Nikolaj Nikitin - hudobnik
Branislav Kovac - Vec - hudobnik,DJ
Luboš Sramek - hudobnik
Brano Kostka - hudobnik
Lubo Hornak - hudobnik
Boris Filan - textár
Ľubomír Belák - dramaturg,hudobnik
Sisa Sklovska - speváčka
Kamil Mikulcik - herec
Robert Jakab - herec
Nikita Slovák - režisér
Daniel Salontay - hudobnik
Diana Morova - herečka
Lubica Cekovska - hudobnik
Tibor Zelenaj - promoter
Viktor Hazzard - producent,DJ
Janka Vrabelova - manager
Matúš Jakabcic - hudobnik
Silvia Belakova - choreograf
Marián Kittner - hudobnik
Oskar Rozsa - hudobnik,producent
Juraj Gregorík - hudobnik
Juraj Zaujec - hudobnik